Sedím za provizórnymi bicími bez stojanov v našej prvej skúšobni v Doprastave, kapela SIKA-RETARDäR (proto-S.I.K.A.), rok cca 1998/99.
Kapely v ktorých som neskôr hrával spomínam o pár riadkov nižšie (prípadne stručný pokec o niektorých z nich je tu v linku, alebo aj tu), ale ku tým fanzinom napíšem trochu viac, lebo zrovna minulý rok ma oslovil kamoš Miro, ktorý sa téme samizdatov venuje na akademickej úrovni a spravili sme pri pive v Dúbravke taký dlhší rozhovor, z ktorého vyberám niekoľko postrehov:
...Ak
by som sa krátko ohliadol za svojou "vydavateľskou činnosťou"
tak prvý punkový zin som
sa pokúšal
vytvoriť spolu s kamošom asi
tak niekedy
v polovici roku 1998. Dostal som sa však len k prednej strane
(spravenej dosť tuctovo, neoriginálne - výstrižky z novín a ich
kolážové nalepenie) a k názvu -
OPTICKÝ
KLAM.
Ešte predtým som však robil - len v jednej kópii – zin s
názvom ROZTRHNI.
"Vyšli" dve čísla tuším, a
boli
tam nejaké príbehy, kresby, myšlienky,
pocity
-
bol
to taký "personal
zine", dalo
by sa povedať. To
bolo ešte na strednej škole, asi tak roky ´97-´98, myslím.
Inak,
úplne prvé ziny ktoré ma v tvorbe ovplyvnili boli asi tie metalové
- WHIPLASH, METAL AGE, BARANIDLO, IMMORTAL SOULS...a
ešte nejaké, datovať by sa to dalo tak okolo prvej polovice
90-tych rokov (´93-´95).
Aj
som sa snažil ich vtedy
nejak
napodobňovať, no tie moje "produkty" sú, žiaľ (či
našťastie?) nenávratne preč. Tie
punkové, ku ktorým som
sa dostal čoskoro
na to, sa už naozaj stali spúšťačom
mojej reálnej tvorby.
Ok,
koniec nostalgie. Dostávam sa k pointe a teda ku serióznejšiemu prístupu ku tvorbe fanzinov. Začiatkom roku 1999 spravili kamoši -
moji spoluhráči s kapely S.I.K.A. - prvé číslo zinu YA BASTA!
Pre mňa to bolo príjemné prekvapenie, lebo takému nášmu
slovnému plánovaniu, že niečo spravíme, dali konkrétnu podobu.
Zin potom vychádzal dosť nepravidelne ešte ďalšie 4 roky,
posledné bolo šieste číslo. S YA BASTA! som spolupracoval takmer
od začiatku, najskôr nejakými recenziami, neskôr aj článkami,
prekladmi a najmä kresbami.
Po
roku 2004, keď sme so
spoluhráčmi s kapely vydávanie
zinu ukončili, som začal nepravidelne prispievať
článkami,
úvahami a kresbami do
existujúcich (väčšinou
českých)
zinov – DRUNK
NACH
OSTEN,
CHYBA,
HLUBOKÁ
ORBA, Gambaty
zine...
Ku
obnoveniu vydávania vlastného zinu som sa odhodlával len pomaly.
Myslím
si
však,
že stojí za to ešte
spomenúť
aj
dva
samizdatové
časopisy, ktoré síce konceptom úplne nespĺňajú parametre
"nezávislej literatúry" v zmysle
"alternatívnej kultúry či hudby", ale venoval som im
taktiež
nejakú svoju energiu a čas –
časopisy
...tri
bodky
a
Na
kOLeNe
( z toho prvého vyšlo 6 čísel, z druhého zmieňovaného už 8 čísel). Oba sa venujúlu tvorbe ľudí s hendikapaom.
Totiž
už
dlhšiu dobu som sa pohrával s myšlienkou venovať tvorbe
periodiku
a časopisu
so
zameraním
na tvorbu ľudí s mentálnym postihnutím, prípadne s iným
hendikepom. Pokúsim sa stručne popísať fenomén tvorby časopisov
v ktorých sa prezentuje tvorba (či už literárna, či výtvarná)
ľudí ktorí sú hendikepovaní. Teda najmä tým časopisom ktoré
vznikajú z podkladov a príspevkov práve týchto ľudí. Svojím
spôsobom majú tiež svoje špecifická ako je to u subkultúrne
orientovaných samizdatov. Všimol
som si viacero spoločných znakov. Jednoduchý prístup, skratkovitý
a zredukovaný literárny prejav, autentičnosť v texte. Imponuje mi
to. Tvorba ľudí s mentálnym postihnutím je pre mňa inšpirujúca.
Je slobodná v pravom slova zmysle, nezávislá od konvencií,
prípadne od názorov druhých. Je to pekná vec. A ja sa snažím
túto peknú vec zachytiť a zvečniť ju na papier. Niekedy sa mi to
darí viac, inokedy menej. Treba spomenúť, že časopis tvorím zo
zámerom širšieho kontextu - sociálneho, edukatívneho a aj
terapeutického. Je zameraný na rozvoj a podporu grafomotorických
schopností klientov s mentálnym postihnutím, na rozvoj ich
fantázie, stimulovanie pamäte a schopnosti vytvárania súvislostí.
Časopis
...tri bodky už zanikol, no samizdat s názvom „Na
kOLeNe“ vychádza v periodicite zhruba 3-4 krát
do roka a zameriava výhradne na vlastnú tvorbu klientov Domova
sociálnych služieb prof. Karola Matulaya. Výtvarné schopnosti
našich klientov sa tu spájajú s expresívnymi výrazmi a
spontánnosťou, ktorú sa snažíme zachovať a do gramatickej, či
štylistickej formy textu korekciami nejako zásadne nevstupovať.
Snažíme sa zachytiť ich myšlienkové pochody, ich aktuálne
emócie a celé to pretaviť do formy písaného textu. Vyslovené
slová majú hodnotu, no napísané zaváži viac. Ale zase,
neberieme to však až tak veľmi vážne. Časopis sa snaží o
sviežosť, insitnú hravosť, nezávislosť a nemala by v ňom
fungovať auto-cenzúra. Za tých niekoľko čísel sa už stihli
vyprofilovať niektorí plodnejší autori – pravidelní
prispievatelia, ale do každého čísla sa pokúšame zapojiť
viacerých klientov. V spolupráci s kolegyňami sa snažíme každé
číslo ozvláštniť rozhovorom, anketami, výrokmi a komentármi
diania z prostredia nášho Domova sociálnych služieb, ako aj mimo
neho.
Časopis
sa dá svojím spôsobom považovať za produkt biblioterapeutických
stretnutí, pretože jeho zámerom je písomné (neviem či to nazvať
„literárne) vyjadrenie sa k sebe, k svojmu bezprostrednému
okoliu, pracovným a životným situáciám Je to forma „uľavenia
si“ od záťažových situácií a „duševných poryvov“. tým
že sa z toho „vypíšme“, alebo o tom napíšeme.
Každý
z klientov prispieva spôsobom ktorý mu je blízky a ktorým je
schopný prispieť. Niekto píše na počítači, niekto kreslí,
niekto skúša tvoriť v jednoduchom grafickom programe, niekto
vymýšľa otázky, niekto komentuje.
Ok
a teraz už ku vydávaniu mojich ostatných zinov:
Obrázková
miniGaléria
bol
samizdat,
ktorý som vydal v lete 2011, malo
to
byť
niečo ako "mail-art
zin",
teda príspevky
boli zložené z toho, čo mi kto poslal poštou – väčšinou
kresby, grafiky. Oslovil som viacerých ľudí zo scény a vytvoril
jedno číslo takéhoto "artového" zinu. Vyšlo v maličkom
náklade niekoľkých kusov. Distribuoval
som ich poštou alebo osobne na rôznych koncertoch, festivaloch.
Fanzin
som nepredával, iba vymieňal či daroval.
Oskenovanú
verziu som zavesil na blog
a tiež
poslal
link aj na iné blogy ktoré boli zamerané na fanziny. Neskôr
z toho vznikol aj môj druhý blog "galériART",
ktorý sa zameriava na umenie – najmä na atr-brut, naive-art a
arteterapiu.
Muzika
komunika - najprv vznikol blog, potom neskôr vyšlo aj tlačené
číslo fanzinu.
Čo
sa týka blogu, tak zhruba niekedy v rokoch 2007/2008 som na
internete vypátral prvé hudobné blogy. Dovtedy bol pre mňa pojem
"blog" akýmsi osobným článkom o politike na webovej
stránke novín SME.
Ostatný zin čo som zatiaľ vydal, bol krátky súbor mojich zhudobnených textov + kresieb pod názvom ŠTICHY.
Roky 2002 - 2007 znamenali najmä aktívne hranie v kapelách, cestovanie, počúvanie množstva muziky, stále nahrávanie kaziet, písanie listov, výmeny, akcie, protesty. Hudobne som sa posunul skôr ku post-punku, folk punku, začal ma zaujímať exotický punk, ex-Yugo, ex-USSR nahrávky, československý underground, alternatíva...o tom všetkom som už v priebehu rokov písal, kto má chuť, môže sa prehrýzť archívom blogu a dohľadať si to.
Ak by teda niekoho zaujímali podrobnosti, čo sa týka kapiel v ktorých som pôsobil, tak tu sú linky:
![[VID]](http://nzvid.tpt.edu.ee/icons/movie.gif){kind=icon}
.jpeg)
.jpg)