sobota 19. mája 2018

Badmingtons - ´84/´85

Tri skladby macedónskej punk rock kapely Badmingtons.










Badmingtons.zip

-----------------------------------

Macedonian punk rock band. 3 trax from the 80´s.

Mišo

Torņa live Buļļu kojās (1997) /Tornis/


Po dlhšom čase opäť nejaká tá alternatívna muzika z Lotyšska. Áno, viem, už som v minulosti na blog zvesil toho dosť zo scény pobaltských krajín - fanziny, rozhovory, kompilácie, kazety aj živé nahrávky - ale vždy sa čosi nové (staré) vyštrachá. Tento krát je to koncert z Rigy, z nejakého univerzitného klubu v podzemí. Všetko hudobne taká študentská alternatíva, akustické gitarky a tak. Moc sa mi to páči. 

P.S. Teraz náhodou čítam knihu od M. Mejstříka (vydával aj almanach Kavárna A.F.F.A.) o "sametové revoluci", takže to aj tak trochu tematicky - študentsky - lícuje.



























https://tornis.bandcamp.com/album/tor-a-live-bu-u-koj-s-1997


Fotky z tej akcie som našiel na FB labelu TORNIS:



















Andžons














Andžons















Kalvis
















Kalvis
















Šubrovskis
















Voiceks



Pozri aj: 
http://muzika-komunika.blogspot.sk/2013/07/va-eau-de-cologne-latvian-diy.html

http://muzika-komunika.blogspot.sk/2013/09/lotysske-zvysky-latvian-leftovers.html


-----

Latvian alternative/indie scene on concert in Riga in 1997.

Mišo

piatok 18. mája 2018

KŘEHKÉ NETŘEPAT - pár songov


Kto sa trochu vyzná do undergroundového HC/punku z Čiech a Slovenska, tak tomu je jasné, že jedny z najlepších kapiel tohto žánru vznikali v Rožnove pod Radhoštěm a okolí.

Samozrejme, preverené a prevarené kapely typu CO-CA, TELEFON, PSI, UŠTKNI, CATHEAD a iné pozná každý...ale ja zháňam také menej známe veci z toho regiónu. 

Nemáte napr. niekto celú nahrávku kapely KŘEHKÉ NETŘEPAT?

Pár sonx od nich tu: 





Ctib mi ku nim napísal len toľko: ... že to bola krátko trvajúca kapela nejakých študentov z Rožnova, čiže nikto zo starých týpkov tam nehral, boli to ľudia z takého iného okruhu...nahrávka že asi vznikla v štúdiu Moc plevele.


Alebo napr. ešte niečo v duchu kapely VEŘEJNÝ PODVOD ktorú som sem na blog dával pred niekoľkými rokmi: 

https://muzika-komunika.blogspot.sk/2011/08/verejny-podvod-nahravka-2005.html?m=0


Dík za info, prípadne nahrávky.


Mišo

štvrtok 17. mája 2018

SARACENI - "Linija manjeg odpora" (80-81)


Jedna z prvých HC/punk kapiel z bývalej Juhoslávie, z macedónskeho Skopje.














Saraceni - Linija manjeg odpora (80-81).zip

-----------------

One of the first punk/HC band from former Yugoslavia.



Mišo

streda 16. mája 2018

Padot na Vizantija - 2 sonx (198?)


Post-punk z Macedónska. Pochmúrny, pomalý, šedý, chladný rock.







Padot na Vizantija.zip


Info o kapele: Padot na Vizantija


----------

Macedonian post-punk/dark-wave. I have recorded just this two songs.



Mišo


utorok 15. mája 2018

KUD IDIJOTI - Demo 1986

Chorvátska punková kapela z Puly.
Nahrávku čo mám od nich mám je uvedená ako Demo 86, no na Discogse je podobná nahrávka (s takmer totožnými songami) uvedená ako Demo 1985. Tak neviem.













http://leteckaposta.cz/565195012

---------

Croatian punk rock from 80´s.


Mišo



pondelok 14. mája 2018

KONTAJNER A.D. - "Snažno i moderno" (1989/1990)

Výborný punk rock zo Srbska, ktorý mi trochu pripomína takú drsnejšiu Slobodnú Európu. Ešte aj nahrávka je dôb, keď Slobodka vznikla.

















http://leteckaposta.cz/304848830

Demo mi nahral kamoš z Nemecka.


Na tomto You tube kanáli si môžeš vypočuť ich rôzne nahrávky: 

https://www.youtube.com/playlist?list=PLwpG5wja7gyAj-QWotC2Kvy1HZSUNTZli

-------

Serbian punk rock.

Mišo


nedeľa 13. mája 2018

REVOLTäR Zine č. 2 (2004)

OI/crustový zin z Bratislavy ktorý robil Joe, prvý spevák kapely BETON a neskôr aj DISPOSE.

Prvé číslo bolo viac OI-ové, neskôr sa časák priklonil viac ku crustu/D-beatu. Celkovo vyšlo tuším 6 čísel, ja mám tri z nich. (1., 2., a 6.). Tie ostatné dve sem časom pridám.

Dvojka je plná reportov z koncertov, rozhovorov, recenzní a pojmov typu: "Organizovaný bordel", "Pogo Mančaft Bratislava", "Zbojnícka brigáda" a podobne. Kto vtedy (roky cca 2003-2004) chodieval na koncerty v Blave - napr. do Budúcnosti či do Trnávky, tak vie, čo si má pod tým predstaviť.

























Link na stiahnutie iba na požiadanie cez mail. Chcem zistiť záujem o veci čo sem pridávam. Pomaly sa to tu blíži ku príspevku č. 2000, uvažujem trochu, či to má ešte nejaký zmyslel pokračovať v tom.

miso.komunikacia@gmail.com

---------------------

OI/crust zine from Bratislava.

Mišo

piatok 11. mája 2018

MUZIKA 1988 - 2018


Bude tomu pomaly už 9 rokov, čo sa blog MUZIKA - KOMUNIKA začal vyskytovať v internetovom priestore, teda v zmysle, že na ňom píšem a publikujem príspevky. Dôvodom jeho vzniku bolo najmä to, že koncom leta 2009, som v záverečnej fáze našej vtedajšej kapely STEH, (ktorá bola už dlhodobejšie v takom "doznievajúcom mode") uvažoval, že skúsim začať niečo nové, niečo iné. Nová kapela bola ešte v len v hrubých obrysoch a tak som sa začal zameriavať na písanie stručných spomienok. Založil som si blog na službe "blogger" a začal som naň pridávať rôzne hudobné nahrávky s krátkym komentárom. Takýmto spôsobom som začal pomaly mapovať svojich uplynulých skoro 20 rokov s muzikou. Odvtedy však už prešlo ďalších už takmer 10 rokov, blog stále pokračuje a ja okrem pravidelných hudobných príspevkov, z času na čas napíšem aj taký osobný retrospektívny článok.

V tomto príspevku by som sa rád na chvíľu pristavil pri mojom vnímaní hudby a pri tom, ako sa toto vnímanie menilo v priebehu času. Bolo toho dosť, takže to iba tak stručnejšie, aj tak som toho už o tom na blogu popísal až-až.

Populárnu hudbu som začal registrovať niekedy v rokoch 1987/1988 - doteraz si pamätám na dva moje zásadné hudobné videoklipy: VIDIEK - Vidiečan a BANKET - Po schodoch, ktoré som zhliadol v TV relácii Triangel. To bolo pre mňa niečo "iné" a oslovilo ma to. Áno, bol to pop, ale taký "divný" s čudným spevom a ironickým podtónom, nie ako detské pesničky Darinky Rolincovej, či Petra Nagya. 

V rokoch 1989 - 1991 som počúval najmä Elán, trošku Banket, Vidiek, P. Nagya, občas som čítal časopis Populár, ktorý si kupovali moje staršie sesternice, niekedy som si naladil Fun rádio. 

Nasledovali roky 1991 - 1994: vtedy boli pre mňa zásadné najmä kapely ako Guns´N´Roses a Metallica o ktorých som síce len čítal (lebo som ich nemal veľmi kde počuť, nahrávky boli vtedy pre mňa drahé), neskôr ma zaujal hudobný žáner "Death metal" o ktorom sa dalo vtedy dočítať aj v časopise Bravo a trochu neskôr som objavil aj prvé slovenské metalové ziny, ktoré sa dali prečítať v metal shope p. Sylinga, v Ovsišti na Gwerkovej ulici č. 14. V telke som vyhľadával rôzne rockové relácie - Janaray hard show, neskôr premenovaná Janaray rock show (viem, že ešte pred tým bola ešte relácia Tim Sykes Video show, tú som však nestihol zaregistrovať) a neskôr relácie Headbangers Ball120 nezávislých minút, či Beavis and Butthead na hudobnom kanály MTV. Čítal som časopisy ako Maxi-super či Bravo. Hudbu som hľadal aj kade-tade v éteri - či už na Rock FM rádiu, v nitrianskom rádiu, najväčší vplyv však na mňa malo Rádio Zóna a samozrejme Rádio Ragtime. 

Roky 1994 - 1996 sa niesli v duchu ďalšieho objavovania - zásadným miestom bolo kníhkupectvo Artfórum v ktorom sa dalo dostať ku zaujímavým časopisom - (za všetky spomeniem ROCK and POP) a nahrávkam. Popri tom som počúval kapely ktoré vtedy "fičali" - Nirvanu, celú tú vlna grunge, módny HC typu Biohazard, R.A.T.M., DOG EAT DOG..., no pomaly sa ku mne už vtedy dostávali prvé punkové kapely a placku NAPALM DEATH som vymenil za savom spravené tričko ZÓNA A. Prichádzali prvé nahraté kazety a na nich DAVOVÁ PSYCHÓZA, ZÓNA A, SLOBODNÁ EURÓPA, nhrávky z kompilačky Akce Punk, HT, či OI POLLOI, dočítal som sa o Zaježovej, navštívil som Garáže pod Prístavným mostom - a to už sme v polovici roku 1996.

Nasledovalo obdobie 1996 - 2002, to som objavil asi milión nových kapiel a žánre ako crust, grind, power-violence či noise, vtedy môjmu kazeťáku vládli najmä zahraničné kapely ako ASTA KASK,  ASOCIAL, ANTI-DOGMATIKSS, ADOLESCENTS, ANTHRAX-starý Anarcho/peace punk,  ANGRY SAMOANS, ANTI-PASTI, ADRENALIN O.D., BLACK FLAG, BUZZCOCKS,  BETONG HISTERIA, BAD BRAINS, BOSKOPS, CODE:XIII, C.C.M., CONFLICT, CRUCICFIX,  CRASS, CRUCIFUCKS, DEATH SENTENCE, DISCHARGE/D.R.I.-starý, D.D.I., DEAD KENNEDY´S, DISORDER, starý DEUTSCHE PUNK, ELECTRO HIPPIES, EXPLOITED, EU´S ARSE, E.N.T.- starý, FARTZ, GAI, GISM, HISTERIA, HATED YOUTH, HELLNATION, HOMOMILITIA, CHAIN REACTION, CHAOS UK, ICONS OF FILTH, INFERNO, KAAOS,  KURO, KANSANUUTISET, LAMA, LäRM, L´ATTENTAT, MOB, MODERAT LIKVIDATION, M.D.C., N.O.T.A., NEOS, NUKKETEATERRI, O.H.L., OLHO SECO, OONE WAY SYSTEM, PEGGIO PUNX, PANDEMONIUM, PRLJAVO KAZALIŠTE, RATUUS, RAW POWER-starý, RAPT, S.O.A., SYSTEM, SHITLICKERS, SUBHUMANS, SEPTIC DEATH, TEMPERE SS, UART PUNK, VARUKERS, VIOLENT HEADACHE, WRETCHCED, ZOUNDS … no proste na začiatku aktivít bol celý ten angažovaný punk...garážové koncerty, koncerty na podporu zvierat, akcie proti jadrovej energii, koncerty na Záježke...ešte ma napadajú nejaké kapely tých čias, čo som na ne natrafil na koncertoch - THOSE WHO SURVIVE THE PLAGUE, CO-CA, ČISTÁ RYŽA, TESTIMONY, INSANIA...všetko to boli akcie, na ktoré sa nezabúda.

Zháňanie muziky a nahrávanie kaziet bola samostatná kapitola: každý deň som nakupoval v Tescu čisté kazety, alebo premazával tie staré. Za pár rokov ich boli stovky. Zásadné boli aj akcie typu protest pred novo-otvoreným Mc Donald´s na SNP, koncerty v U-čku, Rock-pop-jazze, v PKO, v Obkasse na Vajnorskej, či v DK Lúky kde som vždy snoril aj nejakom distre.

Vtedy som už trochu pociťoval túžbu robiť nejaké veci aj sám - a jedna z prvých aktivít bola hra na bicie a pokusy o vydanie fanzinu.
























Sedím za provizórnymi bicími bez stojanov v našej prvej skúšobni v Doprastave, kapela SIKA-RETARDäR (proto-S.I.K.A.), rok cca 1998/99.


Kapely v ktorých som neskôr hral spomínam o pár riadkov nižšie, ale ku tým fanzinom napíšem trochu viac, lebo zrovna minulý rok ma oslovil kamoš Miro, ktorý sa téme samizdatov venuje na akademickej úrovni a spravili sme pri pive v Dúbravke taký dlhší rozhovor, z ktorého vyberám niekoľko mojich postrehov:


...Ak by som sa krátko ohliadol za svojou "vydavateľskou činnosťou" tak prvý punkový zin som sa pokúšal vytvoriť spolu s kamošom asi tak niekedy v polovici roku 1998. Dostal som sa však len k prednej strane (spravenej dosť tuctovo, neoriginálne - výstrižky z novín a ich kolážové nalepenie) a k názvu - OPTICKÝ KLAM. Ešte predtým som však robil - len v jednej kópii – zin s názvom ROZTRHNI. "Vyšli" dve čísla tuším, a boli tam nejaké príbehy, kresby, myšlienky, pocity - bol to taký "personal zine", dalo by sa povedať. To bolo ešte na strednej škole, asi tak roky ´97-´98, myslím.


Inak, úplne prvé ziny ktoré ma v tvorbe ovplyvnili boli asi tie metalové - WHIPLASH, METAL AGE, BARANIDLO, IMMORTAL SOULS...a ešte nejaké, datovať by sa to dalo tak okolo prvej polovice 90-tych rokov (´93-´95).
Aj som sa snažil ich vtedy nejak napodobňovať, no tie moje "produkty" sú, žiaľ (či našťastie?) nenávratne preč. Tie punkové, ku ktorým som sa dostal čoskoro na to, sa už naozaj stali spúšťačom mojej reálnej tvorby.
Ok, koniec nostalgie. Dostávam sa k pointe a teda ku serióznejšiemu prístupu ku tvorbe fanzinov. Začiatkom roku 1999 spravili kamoši - moji spoluhráči s kapely S.I.K.A. - prvé číslo zinu YA BASTA! Pre mňa to bolo príjemné prekvapenie, lebo takému nášmu slovnému plánovaniu, že niečo spravíme, dali konkrétnu podobu. Zin potom vychádzal dosť nepravidelne ešte ďalšie 4 roky, posledné bolo šieste číslo. S YA BASTA! som spolupracoval takmer od začiatku, najskôr nejakými recenziami, neskôr aj článkami, prekladmi a najmä kresbami.
Po roku 2004, keď sme so spoluhráčmi s kapely vydávanie zinu ukončili, som začal nepravidelne prispievať článkami, úvahami a kresbami do existujúcich (väčšinou českých) zinov – DRUNK NACH OSTEN, CHYBA, HLUBOKÁ ORBA, Gambaty zine...
Ku obnoveniu vydávania vlastného zinu som sa odhodlával len pomaly.

Myslím si však, že stojí za to ešte spomenúť aj dva samizdatové časopisy, ktoré síce konceptom úplne nespĺňajú parametre "nezávislej literatúry" v zmysle "alternatívnej kultúry či hudby", ale venoval som im taktiež nejakú svoju energiu a čas – časopisy ...tri bodky a Na kOLeNe ( z toho prvého vyšlo 6 čísel, z druhého zmieňovaného už 8 čísel). Oba sa venujúlu tvorbe ľudí s hendikapaom.
Totiž už dlhšiu dobu som sa pohrával s myšlienkou venovať tvorbe periodiku a časopisu so zameraním na tvorbu ľudí s mentálnym postihnutím, prípadne s iným hendikepom. Pokúsim sa stručne popísať fenomén tvorby časopisov v ktorých sa prezentuje tvorba (či už literárna, či výtvarná) ľudí ktorí sú hendikepovaní. Teda najmä tým časopisom ktoré vznikajú z podkladov a príspevkov práve týchto ľudí. Svojím spôsobom majú tiež svoje špecifická ako je to u subkultúrne orientovaných samizdatov. Všimol som si viacero spoločných znakov. Jednoduchý prístup, skratkovitý a zredukovaný literárny prejav, autentičnosť v texte. Imponuje mi to. Tvorba ľudí s mentálnym postihnutím je pre mňa inšpirujúca. Je slobodná v pravom slova zmysle, nezávislá od konvencií, prípadne od názorov druhých. Je to pekná vec. A ja sa snažím túto peknú vec zachytiť a zvečniť ju na papier. Niekedy sa mi to darí viac, inokedy menej. Treba spomenúť, že časopis tvorím zo zámerom širšieho kontextu - sociálneho, edukatívneho a aj terapeutického. Je zameraný na rozvoj a podporu grafomotorických schopností klientov s mentálnym postihnutím, na rozvoj ich fantázie, stimulovanie pamäte a schopnosti vytvárania súvislostí.


Časopis ...tri bodky už zanikol, no samizdat s názvom „Na kOLeNevychádza v periodicite zhruba 3-4 krát do roka a zameriava výhradne na vlastnú tvorbu klientov Domova sociálnych služieb prof. Karola Matulaya. Výtvarné schopnosti našich klientov sa tu spájajú s expresívnymi výrazmi a spontánnosťou, ktorú sa snažíme zachovať a do gramatickej, či štylistickej formy textu korekciami nejako zásadne nevstupovať. Snažíme sa zachytiť ich myšlienkové pochody, ich aktuálne emócie a celé to pretaviť do formy písaného textu. Vyslovené slová majú hodnotu, no napísané zaváži viac. Ale zase, neberieme to však až tak veľmi vážne. Časopis sa snaží o sviežosť, insitnú hravosť, nezávislosť a nemala by v ňom fungovať auto-cenzúra. Za tých niekoľko čísel sa už stihli vyprofilovať niektorí plodnejší autori – pravidelní prispievatelia, ale do každého čísla sa pokúšame zapojiť viacerých klientov. V spolupráci s kolegyňami sa snažíme každé číslo ozvláštniť rozhovorom, anketami, výrokmi a komentármi diania z prostredia nášho Domova sociálnych služieb, ako aj mimo neho.
Časopis sa dá svojím spôsobom považovať za produkt biblioterapeutických stretnutí, pretože jeho zámerom je písomné (neviem či to nazvať „literárne) vyjadrenie sa k sebe, k svojmu bezprostrednému okoliu, pracovným a životným situáciám Je to forma „uľavenia si“ od záťažových situácií a „duševných poryvov“. tým že sa z toho „vypíšme“, alebo o tom napíšeme.
Každý z klientov prispieva spôsobom ktorý mu je blízky a ktorým je schopný prispieť. Niekto píše na počítači, niekto kreslí, niekto skúša tvoriť v jednoduchom grafickom programe, niekto vymýšľa otázky, niekto komentuje.

Ok a teraz už ku vydávaniu mojich ostatných zinov:

Obrázková miniGaléria bol samizdat, ktorý som vydal v lete 2011, malo to byť niečo ako "mail-art zin", teda príspevky boli zložené z toho, čo mi kto poslal poštou – väčšinou kresby, grafiky. Oslovil som viacerých ľudí zo scény a vytvoril jedno číslo takéhoto "artového" zinu. Vyšlo v maličkom náklade niekoľkých kusov. Distribuoval som ich poštou alebo osobne na rôznych koncertoch, festivaloch. Fanzin som nepredával, iba vymieňal či daroval. Oskenovanú verziu som zavesil na blog a tiež poslal link aj na iné blogy ktoré boli zamerané na fanziny. Neskôr z toho vznikol aj môj druhý blog "galériART", ktorý sa zameriava na umenie – najmä na atr-brut, naive-art a arteterapiu.


Muzika komunika - najprv vznikol blog, potom neskôr vyšlo aj tlačené číslo fanzinu.
Čo sa týka blogu, tak zhruba niekedy v rokoch 2007/2008 som na internete vypátral prvé hudobné blogy. Dovtedy bol pre mňa pojem "blog" akýmsi osobným článkom o politike na webovej stránke novín SME.

Ostatný zin čo som zatiaľ vydal bol krátky súbor mojich textov a kresieb pod názvom ŠTICHY.


Roky 2002 - 2007 znamenali najmä aktívne hranie v kapelách, cestovanie, počúvanie množstva muziky, stále nahrávanie kaziet, písanie listov, výmeny, akcie, protesty. Hudobne som sa posunul skôr ku post-punku, folk punku, začal ma zaujímať exotický punk, ex-Yugo, ex-USSR nahrávky, československý underground, alternatíva...o tom všetkom som už v priebehu rokov písal, kto má chuť, môže sa prehrýzť archívom blogu a dohľadať si to.

Ak by teda niekoho zaujímali podrobnosti čo sa týka kapiel v ktorých som pôsobil, tak tu sú linky:

















Roky 2006 - 2018 - tak to vezmeme už len tak jedným šmahom, to bolo tak zo všetkého niečo + kapely: STEH, ŠIGELA, Strom, Štich.

Zhruba v rokoch 2008 - 2010 som už od pravidelného verejného hrania trochu ustúpil a hudbe som sa venoval - a stále sa venujem - skôr prostredníctvom terapeutickej práce s ľuďmi s postihnutím, Rómom a deťom so sociálne zvýhodneného prostredia. 

Stručne o tom píšem (text pochádza z jednej anotácie, ktorú som písal pre istú webovú stránku):


Muzikoterapia




Muzikoterapia ako využitie hudby a hudobných prvkov v rámci terapie je dôležitou súčasťou mojej komplexnej práce s klientom. V našom prípade ide o využitie rytmických hudobných nástrojov na rozvoj a cvičenie motoriky rúk. Hudba súvisí s tepom srdca, s dýchaním, s fyziologickou stránkou osobnosti a tiež pomáha prejaviť vnútorné pocity, nálady. Počas aktivity využívam aj skupinovú dynamiku, zameriavame sa na posilňovanie sociálneho aspektu aktivity, ale aj na akcentovanie pozitívnych a silných stránok jednotlivca.

Zameriavam sa v nej na komunikáciu so všetkými zúčastnenými, podporujem socializáciu a posilňujem schopnosť seba prezentácie klientov. Pri muzikoterapii využívam perceptívne (aktívne) spôsoby - hranie na nástroji (gitara, elektrický klavír, rozličné perkusie, hrkálky, bubny rôznych veľkostí...), spev ako aj receptívne (pasívne) spôsoby  - počúvanie hudby, relaxáciu spojenú s hudbou alebo kombináciu arteterapie s hudobným pozadím. Využívam skupinovú aj individuálnu formu muzikoterapeutických stretnutí, pri ktorých sa zameriavame na pozitívne akcentovanie silných stránok klienta a správnu korektúru nevhodných prejavov. Klienti môžu na stretnutí aktívne participovať napr. výberom piesní, prípadne svojským prejavom, interpretáciou. Na individuálne stretnutia máme vyčlenenú terapeutickú miestnosť s hudobnými nástrojmi, ktorá je prispôsobená individuálnej práci.  Obľúbené je u nich najmä skladanie rôznych veselých pesničiek z príbehov, ktorými sami žijú, vychádzajúcich z reálií v ktorých sa pohybujú. Muzikoterapeutickým stretnutiam prikladám dôležitý význam, majú pozitívny ohlas u klientov a tvoria podstatnú časť mojich terapeutických vstupov pri mojej celkovej práci s nimi. 

Viac ku tejto téme ešte tu: 

http://ceruzouafarbou.blogspot.sk/2018/02/clanok-z-novin.html


No, ak by som to mal nejako uzavrieť, tak zmienim, že hudbe sa teraz trochu venuje aj môj starší syn, ktorý chodieval v rámci ZUŠ-ky tri roky na gitaru. Aktuálne - pred rokom prestúpil na nový nástroj - keyboard. Učí ho pán učiteľ Juřík, svojho času klávesák skupiny BANKET. Áno, tej skupiny, ktorú v úvode toho článku spomínam. Kruh sa po 30-tich rokoch uzavrel. Alebo nie? Alebo sa len ako špirála točí ďalej...



























Synátor Matúš na hudobnom vystúpení v ZUŠ-ke.



Mišo

štvrtok 10. mája 2018

ANKYLYM - "Instrumenty" (2003)


Jedna z prvých nahrávok od ruskej kapely, čo som kedy mal. 
Nie je to však rip z mojej kazety, je tu link na ich bandcamp.
ANKYLYM hrajú taký divoký osobitý folk-punk-ethno-core.
So spevákom kapely, Iljom, som si nedávno trochu písal o ruskej nezávislej scéne a pred časom som ho stretol aj osobne na petrohradskom výlete - bol som sa pozrieť koncert jeho novej kapely Bytie, v klube Ionoteka.






















https://ankylym.bandcamp.com/album/instrumenty-2003
















Info o nahrávke: Анкылым ‎– Инструменты

---------------


ANKYLYM

The band was formed in St Petersburg, Russia in 1997, playing art-punk with some ethnic sounds. In 2004 band turned acoustic and experimental, using traditional Russian instruments – balalaika and bayan (Russian accordion) in punk/hardcore/metal vibes. New material was defined as "folk-slaughter" and "folkened art-core".

Mišo



streda 9. mája 2018

Rozhovor s Adrikom :: PUNKGEN.SK / Totalitarism Still Continues / Archipelag Vinyl



Portál Punkgen funguje už 15 rokov. Priznám sa, že dosť som dlho o jeho existencii nevedel, no pred pár rokmi ma naň upozornili kamoši. Odvtedy si na ňom pravidelne rád pozriem, čo nového sa deje na poli DIY HC/punku (a pridružených žánrov), či už toho slovenského alebo svetového. 

Punkgen je pravidelne (takmer denne) aktualizovaný, je robený svojským spôsobom a čo mi je na ňom rozhodne sympatické, je tá vytrvalosť až urputnosť s akou ho Adrik prevádzkuje. Však ten príbeh o don Quijotovi iste poznáte:) 

Je to v podstate jediné (no, ešte spolu Death fist blogom - ale ten je skôr o takom tom metalovom/grindovom type muziky) dlhotrvajúce undergroundové médium tohto typu na Slovensku (po zániku portálov Hardcore.sk, či Mangel Crusties), čo si už samo o sebe zasluhuje istý rešpekt.

V minulosti som už robil niekoľko rozhovorov s prevádzkovateľmi hudobných stránok, najmä hudobných blogov zo zahraničia - napr. tu, tu, tu, či tu, ale myslím si, že aj tento "náš domáci" portál stojí za povšimnutie. 
Rozhodol som sa preto položiť Adrikovi niekoľko otázok.











Ahoj Adrik,
tvoja stránka Punkgen.sk funguje už riadne dlhý čas.
Ako dlho vlastne? Dole na stránke sú uvedené roky 2003-2018, no v archíve sa najstaršie príspevky dajú dohľadať až od roku 2006. Dá sa nejako vyhodnotiť ktorý bol najhľadanejší/najpopulárnejší príspevok, čo si kedy pridal?

Ahoj Michal, Tvoj blog už tiež nie je jeden z najmladších :)
Musím ťa opraviť, prvé fotky sú tam už od roku 2003, takže asi odvtedy. 15 rokov! Neuveriteľné, že? Bohužiaľ som vtedy napríklad novinky nearchivoval, niečo sa "vymazalo" pri sťahovaní na rôzne servery alebo sa niektoré neaktuálne rubriky zrušili.
Najčítanejšia bola asi recenzia na split CDr DÁŠA FON FĽAŠA / NA SMIECH / NO FUTURE / PASKUDA / STRATA VKUSU / VIA ANIMA ( http://punkgen.sk/recenzie.php?id=167 ), pri ktorej je aj bohatá diskusia (211 komentov!). Vyber si niekedy týždennú dovolenku, kúp si zásobu popcornu a ver tomu, že sa zabavíš ako nikdy predtým.

Ako ťa napadlo robiť tento formát? Podobný portál dlhodobo funguje v Čechách (Czechcore). Aké boli tvoje inšpirácie? Na Slovensku kedysi existovali ešte dva - či tri podobné weby, no zanikli. Kde berieš ty energiu pokračovať v tom? Aké sú odozvy na tvoju snahu? Odkiaľ berieš info ktoré potom zverejnuješ? Aké sú tvoje obľúbené zdroje?

V tej dobe medzi nami násťročnými nekolovali takmer žiadne papierové fanziny, takže ani nikto veľmi neuvažoval o vydávaní niečoho podobného. Za prvé ani nik nevedel, ako to robiť, kopírovanie bolo ešte sakramentsky drahé a málokto mal doma schopnú tlačiareň. Vytvoriť si nejakú smiešnu webstránku na nejakom strašnom free hostingu plnom reklám však nestálo nič. Hnacím motorom ale pre takúto činnosť bol fakt, že tu vtedy nič podobné neexistovalo. Fakt nikde žiadne informácie! Preto niektoré prvé príspevky aj tak vyzerali :) Jediné čo tu bolo, bola stránka unity.host.sk, inak sa novinky a bulvár podávali ústne na koncertoch, o akciách si sa dozvedal cez letáky a plagáty až po teletext. Viem, že to znie pre dnešných násťročných bizardne alebo komicky, ale tak to proste bolo.
Kde beriem energiu? Skôr by som to preformuloval na otázku, že si neviem predstaviť, čo by som mal akože iné robiť. Odozvy sú poväčšine pozitívne, až na zopár rýpalov, ktorým sa nepáči grafika a podobné blbosti, ale o tom v ďalšej otázke. A dnes je naopak tých informácií toľko, že ich môžeš prehadzovať vidlami. Kapiel je milión, každý deň vychádza nejaká doska alebo kazeta. Stíha to vôbec niekto všetko počúvať? Niečo príde mailom, niečo kradnem zo stránok obľúbených labelov a niečo zo zahraničných blogov.

Dosť sa mi dosť páči old schoolový vzhľad tvojej stránky. Robíš ho ty sám, alebo máš spolupracovníkov - grafikov? Je vlastne celý PUNKGEN one-man-show, alebo sa na fungovaní podielajú viacerí ľudia?

Práveže preto je to totál old school, pretože to s grafikou veľmi neviem. Už roky sa chystá zopár menších či väčších zmien, ale nikdy sa to nedokopalo do konca. Ale asi by som sa mal reagovať na dnešnú dobu a web optimalizovať aspoň pre smartfóny. Tak snáď do roku 2020 :)
Punkgen určite nie je one-man-show, ale žiadna redakcia alebo niečo podobné neexistuje, hoci sa môžem spoľahnúť na niekoľkých pravidelných prispievateľov, potom je niekoľko občasných a sem tam vystrelí i motyka a raz za rok sa objaví nejaký príspevok od niekoho nového. Ak by niekto "nový" rád otestoval svoje básnicke črevo, budem len rád! Ale všetko nakoniec aj tak prechádza cezomňa a na web to nahadzujem sám.

PUNKGEN - čo to slovo vlastne vyjadruje? GEN bola kedysi taká relácia v telke - Galéria elity národa, režíroval to Fero Fenič. Alebo to znamená "punkový gén?" Alebo niečo iné...?

Áno, punkgen znamená punk generation a bol to asi pred 15/16-timi rokmi pokus vydať kazetu s obľúbenými kapelami. Aby som to upravil na pravú mieru: Vydanie = nahranie piesní z rôznych kaziet a CD samozrejme bez súhlasu kapiel a nakreslenie obalu vrátane búkletu s "fotkami" kapiel. Vo finále vyšiel až jeden kus, ktorý už našťastie pohltila história. Alebo som ju niekomu požičial? Ak áno, prosím naskenujte ju! :) Stránka k tejto "kompilačke" už na internete ostala a už to šlo.

Musím priznať, že ja som sa ku Punkgenu preklial až relatívne nedávo, možno tak pred 6-7-mimi rokmi. Jeden kamoš ma na to upozornil, vravel, že je to taký "východoslovenský Mangel Crusties". Robil si si niekedy nejakú reklamu na Punkgen - posielal si nejaké infomaily, newslettre s odkazmi na tvoj web, alebo pod.?

Máš šťastie. Prvé grafiky vyzerali naozaj masakrálne (myslené v zlom) aj na tú dobu. To bol fakt pravek!
Kedysi sa menili banery a odkazy alebo sa dávali logá na plagáty. A po čase, keď stránka začala naberať na hmotnosti, už to šlo samo a ľudia na ňu chodili sami od seba.

Na stránke je dosť rôznych rubrík, niektoré sú tam dlhodobo, no niektoré už vymizli - napr. Linky/odkazy alebo aj "Fotoarchív - Galéria zadočkov" (ostali len alkoholici). Kvôli čomu - kvôli Me too :) ?

Odkazy vymizli, pretože tam bolo kopec stránok, ktoré už neexistovali, boli presťahované alebo neboli roky aktualizované a nejako ani nebol čas stále kontrolovať či fungujú alebo nie. Na začiatku tam ešte bola napríklad aj rubrika akordy. Zadočky s mee too nemajú nič spoločné. Istý kamarát mal ako jeden z prvých v partii digitálny foťák, tak ho začal nosiť na koncerty. Z každého koncertu doniesol asi tak zo 30 - 40 fotiek, no a možno na desiatich boli kapely a na zvyšných hádaj čo, tak sme založili rubriku. Keďže už dlhé roky je slušným kickboxeristom, bolo zbytočné mať ju tam naďalej.

Medzi moje najobľúbenejšie rubriky patria "Archív fanzinov" a "Rozhovory". Myslím, že za posledný čas sú rozhovory častejšie aktualizované, čo je výborné. Plánuješ zaviesť aj nejaké nové rubriky?

Vďaka, len sa stále zmenšuje okruh ľudí a kapiel, ktorí ešte neboli vyspovedaní. Máš čas? :)
A napadá ťa nejaká, čo tam ešte nie je? Kedysi som koketoval s rubrikou bazár alebo niečo podobné, ale s nástupom sociálnych sietí to prestalo byť aktuálne.

Čudujem sa však, že dosť spí rubrika "Preklady textov". Žiadni mladí punks (alebo tí starší), si neprekladajú to o čom kapely spievajú? Že by to už nebolo dôležité?

Tiež ma to serie, ale na jednej strane ich už ani nemá kto prekladať a na druhej je to dobou. Málokto má dnes čas poriadne si prečítať búklet a nie sa ešte trápiť s prekladmi. Pre mňa samozrejme stále texty dôležité sú. Punk - aktivizmus = pop

Koľko času ti PUNKGEN denne zaberie? A čo to prevádzkovanie celého portálu vlastne stojí?

Ťažko to takto paušalizovať. Niekedy, ak je slabší deň, tak je to len jedna novinka, ktorú tam hodím za pár minút, inokedy to sú hodiny písania recenzií alebo reportov a samozrejme kopec komunikácie. Je to taký môj každodenný punkový chlieb.

Zanedlho budem platiť za nový hosting, pretože som opätovne prekročil kapacity toho starého. Aj s doménou sa to ročne pomaly šplhá k trojcifernému číslu.













Okrem webu sa venuješ mnohým iným veciam súvisiacim s fungovaním scény - vydávaniu nosičov, lisovanu či vyrábaniu dosiek, distribúcii, fanzinu, kapele ... zabudol som na niečo? Ozaj kapela ešte funguje? A ako to všetko stíhaš?

Je toho samozrejme viac. Totalitarianism still continues je názov vydavateľstva a distribúcie, pod hlavičkou Archipelag vinyl rýpem vinylové platne, Vzbura je môj papierový fanzin a ešte ma sem tam napadne v Košiciach zorganizovať koncert pre kamošov.
Kapela je už štyri roky pod fialkami.
Máme len jeden život, preto by sme ho mali premrhať na nezmysly? Mali by sme sa snažiť aspoň raz za čas robiť to, čo nás naplňuje alebo čo je pre nás dôležité. A to som málokedy spokojný s tým, čo všetko som za deň stihol alebo nestihol.

Tvoje obľúbené slovenské kapely?

Bez poradia: The WILDERNESS, FYASCO, SAMORAST RÚBANISKO, the PUBLIC, SUPERAPES, SOUND OF QUALM, KUMURU, TIME OF MY LIFE, JAKUBYSKO, NIČITEĽ, ROZPOR, DAVOVÁ PSYCHÓZA, CATASTROFY, BETON, ILEGALITY, KITT, MEDICATION TIME, ABORTION, ILÚZIA, MY O VLKOCH, the CITADEL, the FLAME STILL BURNS, IDIOTS PARADE, SEDEM MINÚT STRACHU, MRAVCOLEV, HIPPIE KILLER, ČISTÁ RYŽA, NONCONFORMIST, ATTITUDE, CHROMATIC ABSURDITY a všetky ostatné, na ktoré som zabudol.

Tvoj obľúbený slovenský vinyl dekády 1980 - 1990. A dekády 1990 - 2000? A daj aj za dekádu 2000 - 2010? Na dekádu 2010 - 2020 sa spýtam za dva roky.

Z osemdesiatych rokov to určite bude "Bolo nás jedenásť" od Lasicu, Satinského a Filipa, keďže v tej dobe u nás žiaden pankový vinyl, nevyšiel.
V ďalšom desaťročí to už bolo lepšie, ale stále toho nie je až tak veľa. Najvyšúchanejšia doska z tejto dekády bude u mňa asi NONCONFORMIST - "Open your eyes".
A do tretice, aj keď to už vyšlo v roku 2000, tak to bude ILÚZIA - "Búrka". Perfektná nahrávka po všetkých stránkach. Veľká škoda tejto kapely!
PS: Budem čakať, aj keď možno ešte tá najbrutálnejšia nevyšla.

Dobrý koncert, ktorý si videl v poslednej dobe?

Najviac dole ma asi dali zasrani NABOSOPOSKLE, človeka najviac zničí FYASCO a najhlučnejšia vec, ktorú som kedy počul a videl boli LEBENDEN TOTEN.

A pridaj ešte nejaký tvoj obľúbený text.

Keď už si sa pýtal na rubriku textov, prihodím tu text mojej najobľúbenejšej americkej kapely AUS ROTTEN z najpredávanejšieho singlu na Havoc records. Je síce štvrť storočie starý, ale na dnešnú čudnú dobu úplne aktuálny:
Don't respect something that has no respect
Fuck nazi sympathy
Don´t sympathize with something that has no sympathy
Don´t understand something that has no understanding
Don´t give them their freedom, because they´re not going to give you yours

Ok, to je všetko,
maj sa pekne, díky za odpovede, nech sa ti darí v tvojích aktivitách. Mišo/MUZIKA-KOMUNIKA blog

Ja ďakujem za záujem a tebe prajem to isté!













Mišo

Badmingtons - ´84/´85